Malta

Centrum podpory

HELPDESK - HELPDESK SOCIÁLNYCH SLUŽIEB O FONDOCH EÚ

1. Background: ESF+ & managing authority

V programe ESF+ na roky 2021 - 2027 chce Malta pokračovať v podpore poskytovanej v predchádzajúcich programových obdobiach a zohľadniť výzvy, ktoré priniesla pandémia COVID-19. Tá ovplyvnila stabilitu trhu práce a poskytovanie služieb v rôznych sektoroch vrátane zdravotníctva a vzdelávania a vystavila zvýšenému sociálno-ekonomickému riziku aj zraniteľné skupiny vrátane osôb ohrozených chudobou. V tomto kontexte je cieľom investícií v rámci programu ESF+ posilniť kapacity vo všetkých sektoroch, ktoré spadajú do pôsobnosti nariadenia o ESF+, a to v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych vecí, s cieľom zlepšiť a prispôsobiť služby novým a vznikajúcim potrebám. Malta implementuje ESF+ prostredníctvom jednotného národného programu.

Malta plánuje mobilizovať svoje zdroje ESF+ na priame zameranie sa na potreby zraniteľných, znevýhodnených a marginalizovaných skupín, najmä detí, osôb ohrozených chudobou, vylúčením a hmotnou núdzou, osôb so zdravotným postihnutím, ako aj mládeže a cudzích štátnych príslušníkov, s cieľom podporiť začlenenie a integráciu. Program tiež zlepší, zmodernizuje a zvýši dostupnosť vzdelávacích služieb, posilní úsilie o udržanie vysokej a stabilnej úrovne zamestnanosti, ako aj podporí nové pracovné príležitosti, najmä s cieľom znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.

Stránka Oddelenie koordinácie plánovania a priorít (PPCD) je riadiacim orgánom pre európske a štrukturálne investičné fondy na Malte. PPCD si nemožno zamieňať s Oddelením fondov a programov (FPD), ktoré je administratívnou štruktúrou zriadenou na riadenie fondov EÚ (s výnimkou štrukturálnych investičných fondov). fondov a Kohézneho fondu) a iných fondov pridelených Malte.

PPCD je oddelenie v rámci Parlamentný sekretariát pre európske fondy (MEFL). Parlamentný sekretariát pre európske fondy (MEFL) pôsobí v rámci Ministerstvo hospodárstva, európskych fondov a pôdy. V rámci svojej úlohy ako riadiaceho orgánu zabezpečuje PPCD aj maximálnu transparentnosť a informovanosť v súvislosti s fondmi prostredníctvom organizovania školení, informačných aktivít a komunikácie s médiami, potenciálnymi žiadateľmi o financovanie a širokou verejnosťou.

V rámci parlamentného sekretariátu je tiež Oddelenie opatrení a podpory ktorý má zabezpečiť účinnú správu a vykonávanie podporných opatrení financovaných EÚ pre podniky prostredníctvom účinného prepojenia s internými a externými zainteresovanými stranami. Odbor je poverený zabezpečovať strategické riadenie, správu a vykonávanie opatrení na podporu podnikov (MSP) financovaných z prostriedkov EÚ tým, že preberá funkciu "sprostredkovateľského orgánu" pre opatrenia financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a plní funkciu národného kontaktného miesta (NKM) pre vykonávanie opatrení pomoci financovaných zo štrukturálnych fondov.

S cieľom odstrániť nedostatky v komunikácii o financovaní EÚ Servizzi Ewropej f'Malta (SEM) bol vytvorený s cieľom poskytovať informačné činnosti o politikách a stratégiách EÚ a poskytovať pomoc pri uplatňovaní a realizácii projektov financovaných EÚ. Názov agentúry odráža jej poslanie a funkcie, a to slúžiť ako "brána" k službám súvisiacim s EÚ na Malte a Gozo, čo občanom uľahčuje využívanie výhod členstva v EÚ.

2. DOHODA O PARTNERSTVE: MALTA 2021-2027

2.1 Zhrnutie priorít PA

Malta bude v rokoch 2021-2027 využívať finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti vo výške 817 miliónov EUR na podporu udržateľného rozvoja svojho hospodárstva, ako sa uvádza v Dohoda o partnerstve prijaté s Komisiou. Investície v rámci politiky súdržnosti ďalej prispejú k riešeniu rozdielov v krajine a k zvýšeniu inovatívnosti a konkurencieschopnosti maltského hospodárstva. Finančné prostriedky EÚ podporia ekologický prechod krajiny, jej energetickú bezpečnosť a digitálnu transformáciu. Zlepšia sa zručnosti ľudí, zamestnanosť a sociálne začlenenie.

V partnerskej dohode Malty sa vymedzujú politické rozhodnutia pre ESF+, EFRR, KF, JTF a EMFAF a stanovuje sa, ako tieto rozhodnutia prispejú k dosiahnutiu sociálno-ekonomických cieľov krajiny (uvedených nižšie) v rámci týchto oblastí politických cieľov:

Cieľ 1: Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa prostredníctvom podpory inovatívnej a inteligentnej hospodárskej transformácie a regionálneho prepojenia IKT
Cieľ 2: Ekologickejší, nízkouhlíkový prechod na čisté bezuhlíkové hospodárstvo a odolnú Európu prostredníctvom podpory čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej, prevencie a riadenia rizík a udržateľnej mestskej mobility.
Cieľ 3: Prepojenejšia Európa prostredníctvom posilnenia mobility
Cieľ 4: Sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa, ktorá implementuje Európsky pilier sociálnych práv
Cieľ 5: Európa bližšie k občanom prostredníctvom podpory udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov území a miestnych iniciatív
Cieľ 6: Umožniť regiónom a ľuďom riešiť sociálne, zamestnanecké, hospodárske a environmentálne vplyvy prechodu na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a na klimaticky neutrálne hospodárstvo Únie do roku 2050 na základe Parížskej dohody.

V roku 2020 sa uskutočnili konzultácie o tom, ako môžu fondy EÚ na roky 2021 - 2027 prispieť k potrebám Malty, pričom sa uskutočnila séria zasadnutí tematických a územných výborov. Medzi kľúčové zainteresované strany patrili okrem iného vládne subjekty, príslušné orgány zastupujúce občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov a environmentálnych partnerov. Okrem rôznych širokých verejných konzultácií, ktoré sa začali v súvislosti s programami v roku 2021, sa uskutočnili konzultácie o programoch EŠIF s Maltskou radou pre hospodársky a sociálny rozvoj.

2.2 Celkový rozpočet podľa fondov a tém

Kohézna platforma otvorených údajov

2.3 Súhrn investičných plánov

Zelený prechod, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť

417 miliónov EUR z Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond prispeje k tomu, aby sa malé a stredné podniky stali inovatívnejšími, digitálnejšími a konkurencieschopnejšími a aby sa podporilo inteligentnejšie a nízkouhlíkové hospodárstvo.

Významná časť prostriedkov sa investuje do zabezpečenia energetickej účinnosti a kapacity skladovania energie v krajine vďaka vybudovaniu druhého prepojenia elektrickej siete s Talianskom vo forme vysokonapäťového kábla vedúceho pod morom. To zvýši dodávky elektrickej energie a bezpečnosť a pomôže znížiť emisie skleníkových plynov.

Okrem toho 23,3 mil. Fond spravodlivého prechodu (JTF) bude investovali do dodávok elektrickej energie, aby pomohli dekarbonizácii Veľkého prístavu a Malty. Freeport.

Inkluzívny trh práce, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť

Mladí ľudia a ženy budú mať lepší prístup k zamestnaniu vďaka viac ako 124,4 mil. Európsky sociálny fond plus (ESF+). Tento fond bude podporovať aj inovatívne vyučovacie metódy a učebné pomôcky, inkluzívne vzdelávanie pre zraniteľné skupiny, ako sú deti so zdravotným postihnutím, a vzdelávanie v oblasti ekologického a digitálneho prechodu.

Okrem toho bude Malta podporovať aktívne začlenenie, rovnosť príležitostí a nediskrimináciu znevýhodnených skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím. Potravinová pomoc sa bude poskytovať aj najodkázanejším osobám. Okrem toho bude Malta investovať do svojich systémov zdravotníctva tým, že poskytne odbornú prípravu pracovníkom v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrany a starostlivosti, rozbehne kampane na zvyšovanie povedomia o zdravom životnom štýle a blahobyte a bude investovať do výskumu v oblasti zdravia.

Udržateľný rybolov

21,8 mil. Európsky fond pre námorníctvo, rybárstvo a akvakultúru (EMFAF) podporí rast udržateľného modrého hospodárstva, zvýši odolnosť sektora rybného hospodárstva a uľahčí prechod sektora na ekologické hospodárstvo obnovou a zachovaním vodných biologických zdrojov a podporou udržateľnej akvakultúry.

3. PRIORITY MALTY

3.1 Rozvojové výzvy a príležitosti pre Maltu

Malta je jedným z najhustejšie osídlených členských štátov v rámci EÚ. Hustota obyvateľstva sa neustále zvyšuje, pretože na Malte sa usadzuje čoraz viac ekonomických migrantov. Okrem toho silný nárast príjazdového cestovného ruchu, ktorý Malta zaznamenala od roku 2014, je ďalším dôležitým faktorom, ktorý vplýva na hospodárstvo krajiny; zvyšuje tlak na jej životné prostredie, infraštruktúru a služby. Malta má na jednej strane prevažne starnúce obyvateľstvo, ale na druhej strane sa znížil počet detí a mladých ľudí, pričom Malta zaznamenáva jednu z najnižších mier pôrodnosti v Európe.

V súlade s celosvetovými trendmi zaznamenal príjazdový cestovný ruch výrazný pokles v dôsledku pandémie COVID-19. Pandémia mala bezprecedentný vplyv na maltské hospodárstvo a verejné financie. To si vyžiadalo zásah vlády s cieľom podporiť hospodárstvo a zabezpečiť, aby kríza nespôsobila dlhodobé škody na finančnej udržateľnosti krajiny. Opatrenia, ktoré vláda zaviedla v reakcii na pandémiu, spolu s odolnosťou trhu práce zabezpečili zachovanie vysokej úrovne zamestnanosti.

3.2 Sociálno-ekonomické potreby

Trh práce

Výkonnosť maltského trhu práce zaznamenala v posledných rokoch výrazný rast, pričom miera zamestnanosti sa zvýšila a miera nezamestnanosti bola nízka. Prepojenie medzi pohlavím a špecifickými druhmi ekonomickej činnosti je stále evidentné. Miera zamestnanosti mužov prevažuje vo väčšine ekonomických činností s vysokou prevahou vo výrobe a stavebníctve. Zamestnanosť žien sa registruje vo vyššej miere v oblasti finančníctva a poisťovníctva; vzdelávania a zdravotníctva a sociálnej práce. Zamestnanosť na ostrove Gozo sa v rokoch 2009 - 2019 zvýšila; najvyšší podiel zamestnancov pracuje v trhových službách. Podobne sa v posledných rokoch znížila úroveň uchádzačov o zamestnanie. Najnovšie hospodárske prognózy vypracované ministerstvom financií a zamestnanosti naznačujú, že maltská ekonomika by mala opäť dosiahnuť pozitívny výkon a rast.

Miera zamestnanosti a pohlavie

V roku 2019 mala Malta najvyšší rozdiel v zamestnanosti mužov a žien v EÚ-27. V skutočnosti bola v roku 2019 zamestnanosť mužov o 7,5% vyššia ako priemer EÚ-27, zatiaľ čo zamestnanosť žien bola o 1,5% nižšia. Vládny program bezplatnej starostlivosti o deti, ktorý poskytuje bezplatné služby starostlivosti o deti rodičom/opatrovateľom, ktorí sú buď zárobkovo činní, alebo sa ešte vzdelávajú, spolu s ďalšími iniciatívami "aby sa práca oplatila", významne prispel k zvýšeniu miery zamestnanosti žien. Hoci najväčší rozdiel v odmeňovaní mužov a žien je pozorovaný vo vekovej kategórii 65+, v ostatných vekových skupinách je stále výrazne vysoký. Pokiaľ ide o samostatnú zárobkovú činnosť, podiel žien je stále pomerne nízky. Existuje preto priestor pre ďalšie úsilie na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a udržanie zvyšujúceho sa rastu počtu zamestnaných žien.

Zamestnanosť mladých ľudí a účasť starších ľudí na trhu práce

Malta zaznamenala výrazné zlepšenie, pokiaľ ide o mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave. V tejto súvislosti systém záruk pre mladých ľudí, ktorý sa začal uplatňovať v roku 2016, prispel k zlepšeniu miery zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom poskytovania kvalitných príležitostí v oblasti vzdelávania, stáží alebo zamestnania. Napriek tomu je potrebné, aby Malta pokračovala v úsilí o zabezpečenie zvýšenia zamestnanosti mladých ľudí a zníženia príslušnej miery nezamestnanosti v súlade s novou politikou zamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa v súčasnosti vypracúva.

Program pre zrelých pracovníkov, ktorý sa začal realizovať v roku 2014, je určený zamestnávateľom, ktorí prijímajú do zamestnania pracovníkov vo veku 45-65 rokov, ktorí sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Hoci sa odvtedy miera aktivity vo vekovej skupine 55-64 rokov zvýšila, miestny priemer je stále výrazne nižší ako priemer EÚ-27. V tejto súvislosti je naďalej dôležité udržiavať a zvyšovať mieru zamestnanosti rôznych cieľových skupín, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť žien a starších ľudí.

3.3 Sociálna súdržnosť, chudoba a materiálna deprivácia

Malta zaviedla niekoľko opatrení na dosiahnutie svojho cieľa v rámci stratégie EÚ 2020, ktorým je vymaniť 6 500 ľudí z chudoby, vrátane ďalších investícií do vzdelávania ako kľúčového prvku sociálnej mobility, oslobodenia od dane z príjmu pre osoby s nízkymi príjmami, dávok pre pracujúcich a bezplatných služieb starostlivosti o deti a ďalších. V roku 2016 vláda zaviedla opatrenie, na základe ktorého sú zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 20 osôb, povinní zahrnúť osoby so zdravotným postihnutím v počte najmenej 2% z celkového počtu zamestnancov. Toto opatrenie prispelo k zníženiu počtu osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa registrujú na dávky. Do roku 2019 sa znížila miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorá je jedným z viacrozmerných kritérií chudoby smerom k udržateľnému rozvoju.

Napriek tomu sú nezamestnaní na Malte vystavení vysokému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Vek a pohlavie ovplyvňujú mieru chudoby a materiálnej deprivácie. V rôznych vekových kohortách sú ženy náchylnejšie na riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom najnižšie miery sú zaznamenané u osôb mladších ako 16 rokov a najvyššie u osôb starších ako 55 rokov. Tieto trendy sú však badateľné u oboch pohlaví. Naznačuje to súvislosť s premennými súvisiacimi s prácou a zamestnanosťou, ako je účasť na pracovnom trhu a vek, v ktorom je človek zamestnaný. Okrem toho sa u osôb s nízkym vzdelaním vyskytuje vyššia miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. V roku 2019 boli dospelí s nižšou dosiahnutou úrovňou vzdelania vystavení najvyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom ženy boli vystavené vyššiemu riziku (31,9%) ako ich mužské náprotivky (24,5%). Navyše, čím vyššia je úroveň dosiahnutého vzdelania rodičov, tým menšia je pravdepodobnosť, že dieťa bude čeliť chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V tomto ohľade je ďalší rozvoj sektora vzdelávania nevyhnutnou investíciou do posilnenej inklúzie, ako aj sociálnej integrácie.

Podiel osôb so zdravotným postihnutím (16+), ktoré majú problémy s platbami za bývanie, bol na Malte 4,0% v porovnaní s 3,3% osôb bez zdravotného postihnutia. Pokiaľ ide o rozdiely v chudobe medzi jednotlivými okresmi, v Južnom prístave, na ostrovoch Gozo a Comino bola v roku 2015 úroveň výdavkov pod hranicou národného priemeru. V tejto súvislosti je naďalej potrebné riešiť špecifické potreby zraniteľných skupín, aby Malta mohla smerovať k inkluzívnejšej spoločnosti.

Pokiaľ ide o závažnú materiálnu depriváciu, ktorá je jedným z viacrozmerných kritérií chudoby smerom k udržateľnému rozvoju, miera chudoby na Malte bola nižšia ako priemer EÚ-27. Okrem toho ženy na Malte zaznamenali vyššiu mieru deprivácie ako ich mužské náprotivky. V roku 2019 si 5,9% obyvateľov nemohlo dovoliť každodenné jedlo s bielkovinami alebo zeleninou. Potravinová deprivácia má závažné a široké dôsledky vo všetkých vekových skupinách. Patria k nim: zdravotné, sociálne a ekonomické problémy, ktoré môžu brániť dosiahnutiu vzdelania, ako aj dosiahnutiu a udržaniu si zamestnania, ktoré odrádza od závislosti od systémov sociálneho zabezpečenia a umožňuje lepšiu kvalitu života. Preto sú potrebné ďalšie iniciatívy na zabezpečenie udržateľnej integrácie osôb trpiacich hmotnou núdzou do spoločnosti a na zabezpečenie základných životných podmienok a blahobytu.

V posledných rokoch sa podiel cudzincov na Malte exponenciálne zvýšil. V roku 2018 predstavoval počet zamestnaných cudzincov na Malte a Gozo 67 596 osôb, z toho takmer 53% z členských štátov EÚ, 46% štátnych príslušníkov tretích krajín (TCN) a 1% z krajín EZVO. Hoci sa zistilo, že mzdy, príjmy a životné podmienky štátnych príslušníkov tretích krajín na Malte vrátane disponibilného príjmu, možností vzdelávania a zamestnania a bývania sú priaznivejšie ako v iných krajinách EÚ, osoby zamestnané v odvetviach, ako je stavebníctvo a cestovný ruch, sú spojené s relatívnou chudobou. Preto sú potrebné ďalšie iniciatívy na zabezpečenie udržateľnej integrácie osôb trpiacich materiálnou depriváciou do spoločnosti a na zabezpečenie základných životných podmienok a blahobytu.

3.4 Vzdelávanie a odborná príprava

Očakáva sa, že demografický rast na Malte bude pokračovať aj v nasledujúcom desaťročí, čo bude mať za následok zvýšenú potrebu digitalizovaného a pre trh práce relevantného poskytovania školského vzdelávania, aby sa udržalo maltské hospodárstvo, ako aj pokračovanie v podpore kultúry vzdelávania a celoživotného vzdelávania (LLL). V roku 2019 miera predčasného ukončenia školskej dochádzky na Malte stále zaostávala za EÚ-27. Začalo sa niekoľko opatrení vrátane začlenenia odborných a aplikovaných predmetov do systému nižšieho sekundárneho vzdelávania, označovaného ako reforma "Moja cesta", ktorej cieľom je znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky prostredníctvom rôznych pedagogických postupov v rámci povinnej školskej dochádzky. Súčasne k pozitívnym trendom v tejto oblasti prispelo aj zavedenie nových revidovaných učebných osnov. Zapojenie na základnej úrovni sa ďalej zvýšilo zavedením digitálnych technológií a elektronického obsahu. Podporil sa aj cielený prístup k žiakom základných škôl s nízkou gramotnosťou prostredníctvom mimoškolských stretnutí počas vyučovacích hodín. Dôležitá však zostáva ďalšia podpora mladých ľudí pri získavaní zručností potrebných na vstup a pohyb na trhu práce a na pokračovanie v ďalšom vzdelávaní.

Poskytovanie kvalitných a uznávaných programov odborného vzdelávania a prípravy na Malte výrazne zmenilo situáciu v oblasti vzdelávania a poskytlo mladým ľuďom alternatívne možnosti. V posledných rokoch sa výrazne zlepšila aj úroveň terciárneho vzdelávania. Účasť na programoch kreditovej mobility si v tejto súvislosti vyžaduje ďalšie zlepšenie a napriek dosiahnutému pokroku je potrebné vynaložiť viac úsilia na zlepšenie prístupu k OVP a jeho kvality. Pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, na Malte existujú len obmedzené špecifické programy na podporu vzdelávania po prekročení veku povinnej školskej dochádzky. Vzdelávanie dospelých Na Malte bol zaznamenaný nárast miery vzdelávania dospelých a ich účasti na vzdelávaní a odbornej príprave, ale na druhej strane v roku 2019 mala Malta druhý najvyšší podiel dospelých s nižším sekundárnym vzdelaním. Na tento účel je naďalej dôležitá podpora na zlepšenie zručností dospelých s nízkou kvalifikáciou, ako sa uvádza aj v správe o krajine Malta (2020).

Napriek nárastu počtu pracovných síl v posledných rokoch je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby zamestnávatelia mohli rekvalifikovať a udržať si kvalifikovaných pracovníkov. Okrem toho nárast počtu výskumných pracovníkov a ľudského kapitálu schopného iniciovať a riadiť výskumné iniciatívy závisí od vzdelávacieho systému, ktorý podporuje prierezové zručnosti tvorivosti, kritického myslenia, produktivity a riešenia problémov. Preto je dôležité zlepšiť cestu vzdelávania prostredníctvom pedagogiky viac zameranej na študenta s cieľom poskytovať kvalitné vzdelávanie a riešiť nedostatky v zručnostiach na trhu práce.

Očakáva sa, že európska zelená dohoda bude mať vplyv aj na trh práce a potrebné zručnosti. Eurostat uvádza, že "Zamestnanosť v sektore environmentálnych tovarov a služieb" je na Malte obmedzená, zároveň však uvádza percentuálny nárast v tomto sektore v rokoch 2014 - 2016. Pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo je rozhodujúce mať správne zručnosti, pričom dôraz sa kladie na zlepšenie súčasných zručností a odbornú prípravu s cieľom poskytnúť nové ekologické zručnosti. Rozvíjajúce sa nízkouhlíkové hospodárstvo môže prosperovať len vtedy, ak zamestnanci budú mať správne zručnosti, aby splnili požiadavky, ktorým bude toto odvetvie v budúcnosti čeliť.

3.5 Stratégia a komplementárnosť

Investície podporované v rámci ESF+ sa zameriavajú najmä na podporu inkluzívneho sociálneho prostredia v súlade s európskym pilierom sociálnych práv, na podporu prostredia priaznivého pre zdravú pracovnú silu a na udržanie novej generácie kvalitného vzdelávania, pričom sa riešia problémy, ktorým čelí súčasná nízkokvalifikovaná dospelá populácia. Program ESF+ sa zameria aj na riešenie územných rozdielov medzi Maltou a Gozo. Vychádzajúc z predchádzajúcich programových období je vláda naďalej odhodlaná vyčleniť pre Gozo najmenej 10% z programu ESF+. Tieto iniciatívy budú dopĺňať najmä horizontálne a špecificky zamerané investície na Gozo, ktoré budú podporované v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

Opatrenia ESF+ budú fungovať ako hlavný fond poskytujúci vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj opatrenia na začlenenie. Opatrenia ESF+ budú preto dopĺňať intervencie EFRR, predovšetkým v rámci inovačného a inteligentného rozmeru a sociálneho rozmeru, a investície v rámci plánu obnovy a odolnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie potrebnej kombinácie infraštruktúry a zručností, ktoré umožnia vytváranie pracovných miest a rast; prístup k vzdelávaniu, zdravotným a sociálnym službám, výskumu a inováciám a podnikaniu a ich zlepšenie; digitálny prechod spolu s opatreniami na podporu začlenenia. Okrem toho bude dopĺňať aj intervencie v rámci ekologickejšieho, nízkouhlíkového rozmeru EFRR a Kohézneho fondu (KF), Fondu spravodlivého prechodu (JTF) a investícií do RRP, pokiaľ ide o poskytovanie odbornej prípravy, možností rekvalifikácie a pedagogiky smerom k ekologickému hospodárstvu. Zdroje ESF+ budú dopĺňať aj cezhraničné a nadnárodné programy v oblastiach súvisiacich so zelenou a digitálnou spoluprácou, ako aj so sociálnym rozmerom.

Okrem toho intervencie ESF+ doplnia intervencie v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu: pričom migračný fond sa zameria na integráciu migrantov a štátnych príslušníkov tretích krajín vo fáze prijímania, zatiaľ čo ESF+ sa zameria na dlhodobejšiu integráciu a začlenenie rôznych zraniteľných cieľových skupín vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín. Vymedzenie intervencií v rámci týchto dvoch nástrojov financovania zabezpečí, že finančné prostriedky EÚ sa budú v tejto oblasti naďalej maximálne využívať.

Intervencie uskutočnené v rámci ESF+ sa tiež budú snažiť dopĺňať priority Malty v súvislosti so strategickým plánom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a programami Európskeho námorného, rybárskeho a akvakultúrneho fondu (EMFAF). Doplňujúce opatrenia sa predpokladajú v oblasti podpory výskumu a odbornej prípravy v rybárstve, akvakultúre, poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Okrem toho sa vláda bude snažiť maximalizovať potenciálne synergie s inými iniciatívami, ako je ERASMUS+, pokiaľ ide o mobilitu, a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pre vysídlených pracovníkov (EGF) v súvislosti s neočakávanými reštrukturalizačnými udalosťami, ktoré by mohli významným spôsobom ovplyvniť zamestnanosť. Hoci sa bude podpora v rámci nástroja technickej podpory (TSI) využívať ako hlavný zdroj na podporu reforiem a budovania kapacít, počíta sa aj s komplementaritou s ESF+, pokiaľ ide o vykonávanie opatrení, ktoré môžu vyplynúť z projektov TSI.

Podpora HELPDESK

Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia ani orgán poskytujúci pomoc za ne nemôžu niesť zodpovednosť.

Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia ani orgán poskytujúci príspevok za ne nemôžu niesť zodpovednosť.