Centrum podpory

HELPDESK - HELPDESK SOCIÁLNYCH SLUŽIEB O FONDOCH EÚ

Chorvátsko

1 . Dohoda o partnerstve medzi ES a Chorvátskom na roky 2021 - 2027

Európske fondy sa prideľujú v rámci sedemročných finančných období alebo výhľadov a my sme práve na začiatku nového finančného obdobia 2021-2027. Rozpočtové krytie Európskej únie je doteraz najväčšie a predstavuje 1 824,3 mld. pre Chorvátsku republiku je k dispozícii viac ako 25 miliárd EUR. Finančné prostriedky pridelené Chorvátskej republike na finančné obdobie 2021 - 2027 predstavujú viac ako 14 miliárd EUR z viacročného finančného rámca a o niečo viac ako 11 miliárd EUR z NGEU (Next Generation EU).

Dohoda o partnerstve Európskej komisie s Chorvátskom na obdobie 2021 - 2027. zahŕňa finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a Fondu spravodlivého prechodu.

Nariadenie o spoločných ustanoveniach (CPR) stanovuje hlavné investičné ciele Európskej únie do roku 2027, ako aj základný rámec pre vypracovanie programových dokumentov, implementáciu, hodnotenie, riadenie a kontrolu.

V nariadení o spoločných ustanoveniach sa vymedzuje päť politických cieľov, ktoré odrážajú hlavné priority Európskej únie: konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa; ekologickejšia, odolnejšia a nízkoemisná Európa; prepojenejšia Európa posilnením mobility; inkluzívna Európa s výraznejším sociálnym prvkom; Európa bližšie k občanom.

1.1 Úvod EFRR a ESF+ 2021 - 2027

1.1.1 EFRR

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) prispieva k znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a k znižovaniu zaostávania regiónov v najnevýhodnejšom postavení, medzi ktorými sa osobitná pozornosť venuje regiónom, ktoré sú vystavené vážnym a trvalým prírodným alebo demografickým ťažkostiam, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva ostrovných, pohraničných a horských regiónov.

Podpora z EFRRna stránke s investície do infraštruktúry, činnosti v oblasti aplikovaného výskumu a inovácií vrátane priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a štúdií uskutočniteľnosti, investície do prístupu k službám, produktívne investície do malých a stredných podnikov (MSP) a investície zamerané na zachovanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest, vybavenie, softvér a nehmotný majetok, vytváranie sietí, spolupráca, výmena skúseností a aktivity zahŕňajúce inovačné klastre, okrem iného medzi spoločnosťami, výskumnými organizáciami a verejnými orgánmi, informácie, komunikácia a štúdium, a technickú pomoc.

V období 2021-2027. Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) bude naďalej pomáhať posilňovať hospodársku a sociálnu súdržnosť členských štátov EÚ a umožní investície tak, aby všetky európske regióny boli:

  • konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie posilnením inovácií, podporou malých a stredných podnikov (MSP), rozvojom priemyselnej transformácie a posilnením digitálnej konektivity.
  • ekologickejšie, nízkouhlíkové a odolnejšie posilnením energetickej účinnosti, obehového hospodárstva, ochrany prírody a zelenej infraštruktúry.
  • väčšia prepojenosť posilnením mobility prostredníctvom rozvoja intermodálnej siete TEN-T a národnej, regionálnej a miestnej mobility odolnej voči zmene klímy.
  • inkluzívnejšia podpora v oblasti účinnej a inkluzívnej zamestnanosti, vzdelávania, zručností, sociálneho začlenenia a rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti, ako aj posilnenie úlohy kultúry a udržateľného cestovného ruchu
  • bližšie k občanom prostredníctvom podpory integrovaného sociálneho, hospodárskeho, mestského a miestneho rozvoja.

Zapojením ďalších 47,5 miliardy EUR z Fondu budúcej generácie EÚ vyčlenila EÚ na obdobie 2021 - 2027 na svoje politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti viac ako 370 miliárd EUR. Prostredníctvom využitia Európskeho fondu regionálneho rozvoja má Chorvátsko k dispozícii spolufinancovanie vo výške 50 až 75% z celkovej hodnoty projektu.

Finančný príspevok pre Chorvátsko (2021-2027) predstavuje 5,54 miliardy EUR.

1.1.2 ESF+ 

Európsky sociálny fond plus (ESF+) je hlavným nástrojom Európskej únie na investovanie do ľudí a systémov v oblasti politík zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia, ktorý podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Investície z ESF+ prispievajú k implementácii Európskeho piliera sociálnych práv. ESF+ je tiež jedným zo základov sociálno-ekonomickej obnovy Európskej únie po pandémii koronavírusu, počas ktorej sa znížila účasť na trhu práce, systémy vzdelávania a zdravotníctva čelili mnohým výzvam a zvýšila sa nerovnosť. ESF+ bude jedným z kľúčových nástrojov, ktoré pomôžu členským štátom vyriešiť tieto problémy. ESF+ je hlavným finančným nástrojom EÚ na posilnenie sociálneho rozmeru Únie. Chorvátsko využíva tento nástroj na realizáciu kvalitných národných politík prostredníctvom rôznych projektov zameraných na zvýšenie vzdelania a zamestnanosti chorvátskych občanov. Hlavným cieľom ESF + je prispieť k sociálnejšej Európe a realizovať Európsky pilier sociálnych práv v praxi. ESF+ prispieva k hospodárskej a sociálnej konvergencii v celej Európe. Financovanie z ESF+ prispeje aj k realizácii usmernení v oblasti zamestnanosti, ako sú definované v európskom semestri koordinácie politík, a k celkovému cieľu inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu po roku 2020 (ciele udržateľného rozvoja OSN), ako je napríklad zabezpečenie vysokej úrovne ľudského zdravia. Iniciatíva pomôže zlepšiť možnosti zamestnania, zvýšiť životnú úroveň, uľahčiť mobilitu pracovnej sily a zvýšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Charte základných práv EÚ. Miera spolufinancovania je od 50 do 85% z celkovej hodnoty projektu.

Finančný príspevok pre Chorvátsko (2021-2027) predstavuje 1,98 miliardy EUR.

Tematické zameranie fondu: vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie; efektívnosť trhu práce a rovnaký prístup ku kvalite zamestnanosť, sociálne začlenenie, zdravie a boj proti chudobe.

Z fondu možno financovať:

  • Zlepšenie pracovných príležitostí;
  • Podpora zamestnanosti a sociálneho začlenenia mladých ľudí;
  • Zvyšovanie životnej úrovne prostredníctvom pomoci pri hľadaní práce alebo lepšej práce;
  • Investície do ľudských zdrojov a zlepšenie prístupu na trh práce;
  • Posilnenie postavenia najzraniteľnejších a nezamestnaných;
  • Integrácia znevýhodnených ľudí do spoločnosti a zabezpečenie spravodlivejších životných príležitostí pre všetkých.

2 . Výber politických cieľov

2.1 EFRR

EFRR v Chorvátsku slúži predovšetkým na dosiahnutie cieľov dvoch programov: Programu konkurencieschopnosti a súdržnosti na roky 2021-2027 a Integrovaného územného programu na roky 2021-2027.

Cieľ politiky 1: Konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa prostredníctvom podpory inovatívnej a inteligentnej hospodárskej transformácie a regionálneho prepojenia IKT

Odôvodnenie výberu cieľa politiky: V súlade s odporúčaniami Rady týkajúcimi sa národného programu reforiem na roky 2019 a 2020 sa prijímajú opatrenia zamerané na rast investičnej politiky v oblasti výskumu a inovácií s prihliadnutím na regionálne rozdiely, opatrenia na podporu získavania zručností, opatrenia na zvýšenie prístupu k digitálnej infraštruktúre a službám a ďalšie investície do širokopásmového internetu. Politiky boli vybrané s prihliadnutím na usmernenia pre investície zo Správy pre Chorvátsko 2019, kde boli ako priority okrem iného stanovené: zlepšenie výsledkov inovácií a počtu inovatívnych podnikov v oblasti inteligentnej špecializácie, ako aj investície do zručností v uvedenej oblasti, aktivity, ktoré prispejú ku komercializácii výsledkov výskumu, podpora interoperabilných elektronických služieb a ich využívania medzi občanmi, ako aj integrácia digitálnych technológií v malých a stredných podnikoch, napredovanie v globálnych hodnotových reťazcoch, zlepšenie kvality inštitúcií na podporu podnikania a podnikateľského prostredia. Aktivity súvisiace s týmto cieľom prispejú aj k zníženiu rozdielov v regionálnom HDP na obyvateľa s cieľom znížiť rozdiely medzi najrozvinutejšími a najmenej rozvinutými regiónmi.

Politický cieľ 2: Zelenšia, odolnejšia a nízkoemisná Európa, ktorá prechádza na hospodárstvo s nulovými čistými emisiami uhlíka prostredníctvom podpory prechodu na čistú a spravodlivú energiu, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej, prevencie a riadenia rizík a udržateľnej mestskej mobility.

Odôvodnenie výberu cieľa politiky: V kontexte udržateľného rozvoja si európsky zelený plán stanovil ambiciózny cieľ transformovať hospodárstvo EÚ smerom k udržateľnej budúcnosti a dosiahnuť do roku 2050 obehové hospodárstvo, ktoré bude neutrálne z hľadiska klímy. S cieľom prispieť k prechodu na hospodárstvo s nulovými čistými emisiami uhlíka sa na základe Národného energetického a klimatického plánu vybrali politiky zamerané na prechod na čistú a spravodlivú energiu vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE), dekarbonizáciu budov a hospodárstva, vytvorenie inteligentných energetických sietí, rozvoj zeleného a modrého hospodárstva, adaptáciu na zmenu klímy a zmierňovanie jej dôsledkov, posilnenie prevencie a riadenia rizík a prírodných katastrof, udržateľný rozvoj zásobovania vodou a odvodňovania, prechod na obehové hospodárstvo, posilnenie biodiverzity, a to aj prostredníctvom rozvoja zelenej mestskej infraštruktúry, a podporu udržateľnej mestskej mobility. Všetky tieto vybrané politiky prispejú k procesu ekologického prechodu.

Cieľ politiky 5: Priblíženie Európy občanom prostredníctvom podpory udržateľného a integrovaného rozvoja všetkých typov oblastí a miestnych iniciatív

Odôvodnenie výberu cieľa politiky: Pri výbere politík sa zohľadnili usmernenia pre investície z prílohy D správy pre Chorvátsko na rok 2019, v ktorej sa okrem iného ako prioritné potreby stanovuje posilnenie úlohy vedúcich hospodárskych centier ako hnacej sily regionálneho rastu a udržateľný a integrovaný rozvoj ich funkčných oblastí, ako aj potreba investícií s cieľom znížiť nerovnosti medzi regiónmi a zohľadniť geografické špecifiká (ostrovy), podporiť hospodársku činnosť a prepojiť ich s vedúcimi rozvinutými centrami s dôrazom na energetickú sebestačnosť ostrovov.

2.2 ESF+

Tento program je spojený s politikou dosahovania výsledkov ciele 4: Inkluzívnejšia Európa s výraznejším sociálnym prvkom prostredníctvom implementácie Európskeho piliera sociálnych práv.

Odôvodnenie výberu cieľa politiky: Chorvátsko čelí mnohým výzvam v oblasti zamestnanosti, sociálnych otázok a zručností, z ktorých niektoré sú stále ovplyvnené dôsledkami pandémie COVID-19. Všetky investície sa budú riadiť zásadami prevencie segregácie a diskriminácie s dôrazom na podporu prístupu k bežným inkluzívnym službám v oblasti vzdelávania, bývania, zamestnanosti, zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Miera zamestnanosti sa zvýšila z 57,2 v roku 2013 na 68,2% v roku 2021, pričom cieľ v oblasti ľudských zdrojov v rámci piliera EÚ pre sociálne práva do roku 2030 je 75%. Prístup na trh práce je obzvlášť ťažký pre ženy, mladých ľudí a osoby so zdravotným postihnutím. V roku 2018 bolo na opatrenia aktívnej politiky zamestnanosti (MAPZ) vyčlenených 0,72% HDP, čo je menej ako vo väčšine ostatných členských štátov. Na zlepšenie výsledkov na trhu práce je potrebné posilniť opatrenia v oblasti odbornej prípravy a rekvalifikácie. Miera účasti detí na predškolskom vzdelávaní je jedna z najnižších a dosahuje 81,8% (EÚ 95,2). Materské školy a predškolské zariadenia nenavštevuje 69% rómskych detí vo veku 3-6 rokov. Viac ako 60% žiakov v odbornom vzdelávaní a príprave nezískava počas školskej dochádzky pracovné skúsenosti, preto je potrebné zabezpečiť podporu odborného vzdelávania z hľadiska relevantnosti a kvality. Miera rizika chudoby je 20,5% (EÚ 21,5), výraznejšia v určitých skupinách, a cieľom HR piliera sociálnych práv EÚ je znížiť mieru rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia do roku 2030 o 298 000 ľudí. V Chorvátsku má chudoba silný územný rozmer. Špecifické potreby oblastí ohrozených chudobou súvisia s ich geografickými charakteristikami, sociálno-ekonomickými faktormi a dlhodobou degradáciou, ktorá im neumožňuje využiť ich potenciál. Proces deinštitucionalizácie sa za posledných 10 rokov zintenzívnil a zaznamenal pokrok, ale stále viac ako 20% detí bez primeranej rodičovskej starostlivosti, s problémami v správaní, s vývinovými ťažkosťami a viac ako 80% ľudí s mentálnym postihnutím má inštitucionálnu formu starostlivosti. Ubytovacie zariadenia v domovoch pre starších a nevládnych ľudí pokrývajú len 3,68% starších ľudí nad 65 rokov, pričom pokrytie domácimi asistenčnými službami je nedostatočné. Dlhodobá starostlivosť je nedostatočne rozvinutá a výrazne inštitucionalizovaná (HR 2019. vydanie 3,03%; EÚ 16,11%), 13% ľudí odkázaných na starostlivosť dostáva inštitucionálnu starostlivosť, 14% oficiálnu pomoc v domácnosti. Nedostatok a regionálna nerovnomernosť soc. služieb sa dotýka detí, mladých ľudí, rodín ohrozených chudobou a soc. vylúčením, ľudí so zdravotným postihnutím, starších ľudí, ľudí bez domova, obetí domáceho násilia, obchodovania s ľuďmi, ľudí s problémami so závislosťami.

3 . Spojenie s poskytovateľmi sociálnych služieb - ciele dôležité pre poskytovateľov sociálnych služieb

Rok 2020 a 2021 poznačila pandémia COVID-19 a dve ničivé zemetrasenia v Chorvátsku. Aktivity, ktoré sa počas krízy COVID uskutočnili na vnútroštátnej úrovni, boli úspešne zosúladené s nástrojmi EÚ s cieľom zachovať pracovné miesta a zdravie občanov, predpokladá sa však výrazný vplyv pandémie na niektoré zraniteľné skupiny spoločnosti, najmä v súvislosti s prístupom k zdravotným, sociálnym a vzdelávacím službám. Cieľom programu Efektívne ľudské zdroje 2021 - 2027 je okrem iného prispieť k zotaveniu z krízy, aby Chorvátsko pokračovalo v trendoch rozvoja spred pandémie. Pri realizácii programu ESF na roky 2014 - 2020. partnerstvo so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) ukázalo plný potenciál na dosiahnutie stanovených cieľov programu. Prostredníctvom realizácie aktivít majú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti možnosť rozvíjať svoje kapacity na dosiahnutie cieľov ESF+. Organizácie občianskej spoločnosti sú obzvlášť aktívne pri poskytovaní sociálnych služieb a realizácii aktivít zameraných na sociálnu inklúziu zraniteľných skupín a sociálni partneri sú kľúčovou zainteresovanou stranou na trhu práce. Investície z programu ESF+ prispejú k vyváženému regionálnemu rozvoju. Vzhľadom na výrazné regionálne rozdiely v potrebách v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a zdravia budú mať investície z ESF+ pri navrhovaní intervencií regionálny/lokálny charakter, pričom sa zohľadnia špecifické miestne a regionálne potreby. To sa týka najmä sociálnych a zdravotníckych služieb, kde sa investície budú realizovať na základe mapovania potrieb na miestnej úrovni (Zajelie, komunitné služby, osobní asistenti atď.).

4 . Užitočné zdroje

Podpora HELPDESK

Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia ani orgán poskytujúci pomoc za ne nemôžu niesť zodpovednosť.

Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia ani orgán poskytujúci príspevok za ne nemôžu niesť zodpovednosť.

Podpora HELPDESK

Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Európska únia ani orgán poskytujúci príspevok za ne nemôžu niesť zodpovednosť.
Prejsť na obsah