Odôvodnenie výberu cieľa politiky: Chorvátsko čelí mnohým výzvam v oblasti zamestnanosti, sociálnych otázok a zručností, z ktorých niektoré sú stále ovplyvnené dôsledkami pandémie COVID-19. Všetky investície sa budú riadiť zásadami prevencie segregácie a diskriminácie s dôrazom na podporu prístupu k bežným inkluzívnym službám v oblasti vzdelávania, bývania, zamestnanosti, zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Miera zamestnanosti sa zvýšila z 57,2 v roku 2013 na 68,2% v roku 2021, pričom cieľ v oblasti ľudských zdrojov v rámci piliera EÚ pre sociálne práva do roku 2030 je 75%. Prístup na trh práce je obzvlášť ťažký pre ženy, mladých ľudí a osoby so zdravotným postihnutím. V roku 2018 bolo na opatrenia aktívnej politiky zamestnanosti (MAPZ) vyčlenených 0,72% HDP, čo je menej ako vo väčšine ostatných členských štátov. Na zlepšenie výsledkov na trhu práce je potrebné posilniť opatrenia v oblasti odbornej prípravy a rekvalifikácie. Miera účasti detí na predškolskom vzdelávaní je jedna z najnižších a dosahuje 81,8% (EÚ 95,2). Materské školy a predškolské zariadenia nenavštevuje 69% rómskych detí vo veku 3-6 rokov. Viac ako 60% žiakov v odbornom vzdelávaní a príprave nezískava počas školskej dochádzky pracovné skúsenosti, preto je potrebné zabezpečiť podporu odborného vzdelávania z hľadiska relevantnosti a kvality. Miera rizika chudoby je 20,5% (EÚ 21,5), výraznejšia v určitých skupinách, a cieľom HR piliera sociálnych práv EÚ je znížiť mieru rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia do roku 2030 o 298 000 ľudí. V Chorvátsku má chudoba silný územný rozmer. Špecifické potreby oblastí ohrozených chudobou súvisia s ich geografickými charakteristikami, sociálno-ekonomickými faktormi a dlhodobou degradáciou, ktorá im neumožňuje využiť ich potenciál. Proces deinštitucionalizácie sa za posledných 10 rokov zintenzívnil a zaznamenal pokrok, ale stále viac ako 20% detí bez primeranej rodičovskej starostlivosti, s problémami v správaní, s vývinovými ťažkosťami a viac ako 80% ľudí s mentálnym postihnutím má inštitucionálnu formu starostlivosti. Ubytovacie zariadenia v domovoch pre starších a nevládnych ľudí pokrývajú len 3,68% starších ľudí nad 65 rokov, pričom pokrytie domácimi asistenčnými službami je nedostatočné. Dlhodobá starostlivosť je nedostatočne rozvinutá a výrazne inštitucionalizovaná (HR 2019. vydanie 3,03%; EÚ 16,11%), 13% ľudí odkázaných na starostlivosť dostáva inštitucionálnu starostlivosť, 14% oficiálnu pomoc v domácnosti. Nedostatok a regionálna nerovnomernosť soc. služieb sa dotýka detí, mladých ľudí, rodín ohrozených chudobou a soc. vylúčením, ľudí so zdravotným postihnutím, starších ľudí, ľudí bez domova, obetí domáceho násilia, obchodovania s ľuďmi, ľudí s problémami so závislosťami.